Putovná výstava Architekt Guido Hoepfner 1868 – 1945
má za cieľ spopularizovať dielo tohto polozabudnutého architekta – spišského rodáka medzi širokou verejnosťou a podnietiť záujem o jeho prácu aj medzi odbornými kruhmi.
Reprezentatívny výber z celoživotného diela je zostavený z návrhov, projektov, dobových a súčasných fotografií pochádzajúcich z majetku 12 inštitúcii a súkromných zberateľov zo Slovenska a Maďarska. Výstava pozostáva z 28 panelov, na ktorých je 243 vyobrazení. K výstave vyšiel aj slovensko- anglický katalóg.
Výstavu pripravil historik umenia Maroš Semančík, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu architektúry 19. a 20. storočia s dôrazom na kúpeľnú architektúru a oblasť Vysokých Tatier.
Trvanie výstavy: 1. – 26. 7. 2024, otvorené v pracovných dňoch od 10:00 do 14:00
Vernisáž: 17. 7. 2024 (streda) o 17:00, PASÁ:Ž
GUIDO (QUIDO) HOEPFNER
– architekt, ktorý má svoje korene na Spiši. Narodil sa 23. 8. 1868 v Spišskom Podhradí (v ten istý deň ako náš najvýznamnejší architekt Dušan Jurkovič). Strednú školu navštevoval v Levoči. Po absolvovaní Technickej univerzity v Budapešti zakotvil v hlavnom meste Uhorska, ale neustále udržiaval styky so svojím rodiskom. V Budapešti bol napr. členom a neskôr predsedom Spišského spoločenského kruhu a Spišského spolku. Na sklonku života zastával v Budapešti množstvo reprezentačných funkcií- bol napr. predsedom Spolku Maďarských inžinierov a architektov a od roku 1932 členom hornej snemovne maďarského parlamentu. Svojou tvorbou obsiahol celé územie bývalého Uhorska (Spiš a Tatry, Budapešť, Balatonalmádi, Subotica (Srbsko), Băile Herculane, Satu Mare a Timisoara (Rumunsko). Okolo roku 1900 projektoval viacero stavieb na Spiši, najmä vo Vysokých Tatrách (návrhy na nemocnicu v Levoči a Redutu v Spišskej Novej Vsi 1898, hotel „Čákyho dom“ v Starom Smokovci 1898, Kúpeľný dom v Starom Smokovci 1901, Grandhotely v Starom Smokovci 1903, Tatranskej Lomnici 1903, Štrbskom Plese 1904, kaviareň na Štrbskom Plese (Končistá) 1914, Hviezdoslav na Štrbskom Plese 1916). Množstvo stavieb bolo podľa jeho projektov realizovaných aj v Budapešti (vily, liečebne, nájomné domy, poisťovne, priemyselné stavby). Taktiež sa projekčne zúčastnil na dokončení Budínskeho kráľovského hradu v Budapešti. V roku 1910 vyhral súťaž na výstavný pavilón -Uhorský dom umenia v Ríme (spolu s G. Györdyim).
Za svoju prácu bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Za práce na dostavbe budínskeho kráľovského hradu mu František Jozef I. udelil svoj rád rytierskeho kríža. Za zásluhy o ochranu detí a stavbu detského sanatória v Balatonalmádi získal titul kráľovského radcu. A za pôsobenie v Spolku sanatória arcikniežaťa Jozefa mu bol udelený Železný kráľovský rád 3. triedy.
Hoepfner sledoval aktuálne trendy a bol veľmi otvorený novým tendenciám súdobej architektúry. Jeho raná tvorba vychádzala z postulátov neskorého historizmu v celej škále od neogotiky až po neobarok a neovernakulár, vo vrcholnom období okolo roku 1900 sa obohatila o secesiu a v neskorom období tridsiatych rokov 20. storočia ešte o funkcionalizmus.
Mgr. Maroš Semančík (kurátor výstavy)