V marci 2022 sme vyhlásili verejnú anonymnú ideovú kombinovanú urbanisticko-krajinársku súťaž návrhov na “ ŠPORTOVO – REKREAČNÝ AREÁL ŽILINA – CHRASŤ „. Doručených bolo 5 súťažných návrhov, ktoré všetky splnili obsahové a formálne zadanie súťažných podmienok a ktoré hodnotila odborná porota dňa 14.06.2022 v zložení Igor Teplan, Rudolf Chodelka, Tomáš Boroš, Anna Dobrucká a Michal Marcinov.
Cieľom bolo získanie návrhov najvhodnejšieho využitia územia východne od sídliska Solinky, v priamej väzbe na lesopark Chrasť, pre voľnočasové aktivity širokej verejnosti s dôrazom na environmentálne aspekty. Výsledky súťaže budú slúžiť ako podklad pre všeobecnú diskusiu o ďalšom využití územia a následné obstaranie Územného plánu zóny. Formát ideovej súťaže bol zvolený aj pre možnosť oslovenia mladých architektov a krajinných architektov bez autorizácie a tak získania viacerých názorov na danú lokalitu.
Na základe odbornej diskusie a zhodnotenia kvalitatívnej úrovne jednotlivých návrhov porota sa rozhodla prvú cenu neudeliť. Porota udelila dve druhé zvýšené ceny, jednu tretiu cenu a dve odmeny. Všetkých päť návrhov principiálne overilo správnosť funkčnej náplne využitia daného územia, tak ako ju zadal vyhlasovateľ súťaže. Súťažné návrhy odmenené zvýšenými druhými cenami boli podľa názoru členov poroty kvalitatívne rovnocenné a oba prinášajú pre dané územie podnetné riešenia ktoré sa môžu stať základom pre spracovanie vyšších stupňov územnoplánovacej dokumentácie, ale hlavne pre nevyhnutnú odbornú diskusiu, prípadne aj za účasti verejnosti.
Porota sa v prevažnej miere zhoduje na hlavnej myšlienke oboch návrhov riešenia územia spôsobom mestského parku so zachovaním predpokladanej funkčnej náplne, ako prechodového prvku medzi zastavaným urbánnym územím a priľahlým, pokračujúcim lesoparkom.
Členovia poroty po zhodnotení predložených návrhov odporúčajú ponechať severnú časť územia ako priestorovú rezervu s hlavnou funkciou vytvorenia separačnej ochrannej zóny od rušnej ulice Na Veľký Diel a to formou vysokej zelene v kombinácii s umiestnením menších stavebných objektov v primeranom rozsahu a s dostatočným odstupom od komunikácie – cykloservis, športoviská, zóna pre psov so zázemím a pod, s dopravným napojením od Obvodovej ulice. / napr. návrh E mimo plavárne/. Umiestnenie plavárne v severnej časti je vhodné len podmienečné s dostatočným odstupom od severnej komunikácie.
Ďalšími odporúčaniami sú:
– Redukcia rekreačno-športových funkcií v riešenom území o tie, ktoré sú už k dispozícii v blízkom okolí.
– Riešenie cyklodopravy len na obvode územia a v hlavnej nástupnej osi do lesoparku v línii Zaparovského potoka.
– Osadenie plavárne, vrátane vonkajších bazénov a vodných atrakcií s nadväzujúcimi službami prioritne riešiť v ťažiskovej polohe územia opäť s dopravným napojením od Obvodovej ulice./ napr. návrh C mimo parkovania na teréne, bez priečnej komunikácie.
– Požadovanú garáž riešiť vo väzbe na plaváreň. Garáž je možné navrhnúť ako podzemnú ale aj na teréne alebo v kombinácii.
– V prípade nadzemných konštrukcií aplikovať zelené strechy, prípadne vertikálne záhrady, /napr. ako plaváreň návrh E/
– Hlavný nástupný priestor riešiť v dotyku Obvodovej ulice a línie Zaparovského potoka v pokračovaní do lesoparku.
– V nástupnom priestore riešiť objekt kaviarne s kompletným sociálnym zázemím aj pre návštevníkov lesoparku, stojanmi a nabíjacími stanicami pre bicykle a kolobežky, požičovňou športového náradia.
– Využiť potenciál Zaparovského potoka pre jeho atraktívnu parkovú úpravu so zohľadnením kapacity potoka ako vodného zdroja.
Po výhľadovom vypracovaní vyšších stupňov územno-plánovacej dokumentácie, ktoré spresní navrhované riešenie územia, porota odporúča vypísať architektonickú súťaž, resp. súťaže na riešenie jednotlivých objektov – plaváreň s garážou, kaviareň, park.
2. cena zvýšená ex aequo (4 000 €)
Mgr. Ing. Marek Sobola , PhD., Ing. Ján Janík
Návrh sa opiera o historické skutočnosti riešeného územia. Podkladom pre komparáciu bola mapa Žiliny od Michala Ruttkaya-Nedeckého z roku 1747. Zaujímavým prínosom je umiestnenie plavecko-rekreačného areálu výhradne na pozemkoch vo vlastníctve mesta. Porota kladne hodnotila aj zohľadnenie trasovania vzdušného vedenia VN. Miera diverzity funkčných plôch sa zdá byť primeraná aj keď samotné funkcie sú predimenzované. Diskutabilná je hlavne mierka jazier, mokradí a výbehov pre psov. Škoda že autori návrhu neoverili aj iné funkcie nad mieru zadania súťaže. Koncept zadržania vody je prínosom návrhu aj napriek tomu, že je spracovaný veľmi schematický. Naznačenie hmoty parkovacieho domu a plavárne uberá na kvalite návrhu. Z dopravného hľadiska sa riešenie prepojenia Obvodovej ulice s ulicou Pod hájom zdá byť prinajmenšom diskutabilné. Ostatné pešie a cyklistické trasy sú logicky. Plavárni chýba nástupná časť, ktorá mohla byť logicky zlúčená s centrálnym nástupným priestorom do celého areálu. Krajinársky koncept návrhu je riešený primerane danému územiu, s dostatočnou diverzitou zelene.
2. cena zvýšená ex aequo (4 000 €)
Bc. Jan Pekař, Ing. arch. Tomáš Dutka
Autori vo vypracovanom súťažnom návrhu reflektujú širšie vzťahy riešeného územia a zaoberajú sa aj jeho súčasným spôsobom využívania zo strany obyvateľov susediaceho obytného súboru, ale aj širšieho okolia. Územie logicky pomyselne členia na dve základné zóny a viacero funkčných podzón. Severnú časť územia definujú ako aktívnu zónu, ktorá okrem zadefinovaných funkcií má za cieľ vytvoriť prirodzenú ochranu od rušnej ulice Na Veľký Diel. V tejto časti preto navrhujú intenzívnu vyššiu zeleň a do severovýchodného nárožia situujú areál pre PUMPTREK s väzbou na navrhovanú cyklotrasu. Ťažiskovú funkciu plavárne s garážou navrhujú v severozápadnom nároží, v tesnom kontakte s existujúcou križovatkou a dopravným napojením z Obvodovej ulice. Umiestnenie plavárne skoro až v križovatke porota považuje za nevhodné, avšak navrhované, podrobne vypracované, dispozično-prevádzkové a architektonické riešenie umožňuje jej bezproblémové posunutie smerom na juh, čím by sa jej poloha optimalizovala aj s ohľadom na dopravné napojenie, ktoré by získalo väčší odstup od existujúcej križovatky.
V stredovej polohe a v južnej časti v línii Zaparovského potoka navrhujú autori pokojnú zónu mestského parku, ktorý prepája urbanizované prostredie s existujúcim lesoparkom a vytvára mu tak funkčné a krajinársko-kompozičné predpolie. Tak ako uvádzajú autori v sprievodnom texte, územie od plavárne na severozápade diagonálne pretína reprezentačná línia, na ktorú v centrálnej časti nadväzujú viaceré funkčné podzóny s aktivitami – volejbalové ihriská, prírodný amfiteáter, oplotené psie cvičisko , lavičky na cvičenie s vlastným telom atď. Jednotlivé podzóny sú poprepájané chodníkmi, ktoré z väčšej časti rešpektujú existujúce výšlapy. V hlavnej línii a chodníčkoch sú v prevažnej časti navrhnuté mlatové povrchy v kombinácii s drevenými lávkami a mólami. V stredovej časti nechávajú autori vyznieť voľné trávnaté priestranstvá lokálne dokomponované skupinkami stromov a solitérmi.
Reprezentačná línia sa v juhovýchodnej časti napája na líniu Zaparovského potoka. V priamej väzbe na tento bod je navrhnutý mestský ovocný sad, ktorý sa rozprestiera asymetricky po oboch brehoch potoka a smerom na sever prechádza do stromovej aleje po vrstevnici terénu a opticky tak uzatvára park z východu.
Hlavný nástupný priestor pre peších a cyklistov je navrhnutý v dotyku Obvodovej ulice a Zaparovského potoka vo väzbe na otočku MHD. Na severnom brehu potoka je navrhnutý nový multifunkčný objekt kaviarne so sociálnym zázemím pre návštevníkov parku a lesoparku a parkovanie pre bicykle a kolobežky. Prípadne v objekte môže byť umiestnená aj požičovňa športového náradia. Tu by azda bolo vhodné uvažovať s veľkorysejšími spevnenými plochami. Paralelne s potokom je navrhnutá komunikácia pre peších a cyklistov plynule pokračujúca do lesoparku. Z navrhnutého dizajnu úpravy koryta potoka, je možné odčítať ambíciu autorov riešiť líniu potoka ako parkové či mestské korzo.
Porota celkovo hodnotí návrh pozitívne, so zásadnou výhradou k tesnému umiestneniu plavárne k exponovanej križovatke. Návrh prináša nový spôsob uvažovania o riešenom území a prináša aj originálne podnety. Štúdia môže preto tvoriť kvalitný východiskový základ pre ďalšiu prípravu územno-plánovacej a následnej projektovej dokumentácie revitalizácie a využitia riešenej lokality.
3. cena (2 000 €)
Ing. arch. Marián Kleiman, Ing. Dominika Lovasíková
V rámci analýzy územia autori návrhu definujú najviac exponované miesta v území, a to i v rámci širších vzťahov. Táto analýza definuje väzby v území, väzby na okolité územie a je podkladom pre vlastný návrh, najmä pri definovaní pohybu budúcich návštevníkov územia.
Navrhovaná kompozícia je prírodno-krajinárska. Funkcia územia je športovo-rekreačná, čo je v súlade s územným plánom.
Návrh prináša hustú sieť komunikácií – prioritne pre peších a pre alternatívnu dopravu (kolobežky, bicykle, bežeckú trať apod.) Vstupy do areálu sú logické – z najviac frekventovaných bodov. Návrh neuvádza povrchy chodníkov a spevnených plôch.
Prírodnú kompozičnú os tvorí potok (asi Všivák). Vodný tok je podporený sprievodnou zeleňou, predstavuje lokálny biokoridor a podporuje stupeń biodiverzity daného územia. Vodný tok delí územie na dve časti: severnú a južnú . Južná časť je venovaná vodným aktivitám a intenzívnej rekreácii (bazény, detské ihrisko, posedenie) a severná časť je venovaná rôznym športom pre neorganizovaný pohyb, pre rodinné a komunitné aktivity, pre intenzívnu rekreáciu i pre pokojný pobyt. Pozitívne je, že tok je preložený lávkami, ktoré umožňujú viac prechodov z južnej časti do severnej.
V severnej časti je navrhnuté rozšírenie súčasného lesoparku o novú, intenzívne vysadenú lesoparkovú plochu , ktorá bude južne od ulice Pod hájom, a bude tvoriť izolačnú zeleň od silne frekventovanej cesty.
V centre riešeného územia je navrhnutý prírodný amfiteáter, pri jeho osadení je využitý terén a tiež z najvyššieho bodu amfiteátra bude výhľad na Lietavský hrad.
Nové rekreačné územie je len čiastočne prepojené s jestvujúcim lesoparkom. V lokalite sa opakuje vybavenosť, ktorá už je vybudovaná vo vnútroblokoch sídliska Solinky, či v jestvujúcom lesoparku.
Presunutie reštaurácie Zámoček do novej polohy neprináša pridanú hodnotu, súčasná poloha je obyvateľom sídliska dostupnejšia.
V území nie sú dostatočne navrhnuté/prezentované adaptačné opatrenia na klimatické zmeny (terénne depresie, vsakovačky, zelené parkoviská, veterné bariéry, neuvádza sa index zelene, zelené strechy, podpora biodiverzity apod.), pritom vodný tok a svažitý terén dávajú túto možnosť. Terén umožňuje tiež vylúčenie parkovania na teréne.
Návrh nereflektuje na historické hodnoty územia, nerieši kultúrno-historický kontext.
Záver: Rekreačno-športový areál je riešený vhodným spôsobom, návrh podporuje mestotvorné funkcie zelene, vybavenosť územia je však preexponovaná,. Vhodný by bol väčší dôraz na ekostabilizačnú a adaptačnú funkciu zelene v kontexte na klimatické zmeny. V tomto smere má návrh rezervy, ktoré sú však v budúcnosti riešiteľné.
odmena (1 000 €)
Ing. Pavla Galbavá, Ing. Maroš German, Ing. Viera Tipulová
Koncepcia návrhu vychádza z dobrej pešej dostupnosti, cyklistického prepojenia, dopravnej dostupnosti MHD, akceptuje priľahlé športoviská na sídlisku Solinky, tým, že návrh neduplikuje ich funkciu v riešenom území.
Návrh je značne ovplyvnený ,,limitujúcimi prvkami v území“ – existujúcimi sieťami, ktoré autor plne akceptuje, bez zváženia ich prípadnej eliminácie.
Na prvý pohľad je návrh riešený ako prírodný park s minimom zásahov do zelenej plochy ,,lúky“ s občasným zakomponovaním krajinných prvkov pre športovo–rekreačné a relaxačné aktivity. Autor vhodne pracuje s izolačnou líniovou zeleňou, ktorá vytvára vizuálnu bariéru zo strany sídliska, navrhuje dažďové záhrady, prírodný amfiteáter, revitalizuje koryto Zaparovského potoka a v kontexte klimatických zmien ho vhodne zapája do návrhu.
Kontrast k tomuto krajinnému prístupu tvorí umiestenie bloku stavebných objektov – plavárne a parkovacieho domu, ktoré sa sústreďujú v severnej časti riešeného územia. Tieto sú z hľadiska dopravy, vzhľadom na zaťaženie ulice Pod Hájom, nevhodne dopravne napojené. Parkovací dom, ktorý je navrhnutý ako samostatný, viacpodlažný monofunkčný objekt, je z urbanisticko-architektonického hľadiska nie príliš vhodné riešenie, vzhľadom na charakter riešeného územia, polohu voči sídlisku Solinky a už spomínané napojenie z ulice Pod Hájom. Lokalizácia plavárne v severovýchodnom rohu územia porota považuje za nie ideálne. Návrh sa výrazne venuje samotnému riešeniu plavárne. Jej podrobne vypracované, dispozično-prevádzkové a architektonické riešenie umožňuje, po určitých úpravách, aj iné umiestnenie v novej, optimálnejšie polohe vzhľadom na dopravné napojenie.
V návrhu chýba riešenie časti vymedzeného územia na južnej strane, kde autor akceptuje súčasné pohostinstvo ,,Zámoček“, navrhuje tu iba uvítacie pergoly, umiestňuje psí výbeh. Návrh by si zaslúžil reprezentatívnejšie riešenia reštauračného zariadenia, príp. vstupného areálu so zázemím pre celý športovo rekreačný areál.
Návrh vhodne navrhuje v južnej časti, v kontrakte s lesoparkom tichú oddychovú zónu. Pozitívom umiestnenia voľného výbehu pre psou je jeho oddelenie od ostatnej časti Zaparovským potokom. Súbežne s korytom potoka je vedená komunikácia pre peších a cyklistov plynule pokračujúca do lesoparku.
Záver: Rekreačno-športový areál je riešený s dôrazom na ekostabilizačnú a adaptačnú funkciu zelene, modrej infraštruktúry v kontexte na klimatické zmeny. Podrobné riešenie plavárne je v kontraste s riešením celého územia. Z urbanistického hľadiska (dopravne napojenie, vybavenosť a vyťažiteľnosť územia) má návrh rezervy. Pozitívom je jednoduchosť, funkčnosť, dlhodobá udržateľnosť návrhu, ktorý počíta s nenáročnou údržbou územia. Avšak ako negatívum, okrem umiestnenia plavárne sa javí i nezvládnutý nástupný ťažiskový priestor.
odmena (1 000 €)
Ing. Matej Jasenka , PhD. , Ing.arch. Peter Nezval , Ing. Zuzana Weberová
Návrh na základe analýzy ponúka šancu pre mesto vytvoriť na riešenom území hlavný mestský park, ktorý sa spolu s lesoparkom stane rozhodujúcim prvkom zelenej infraštruktúry mesta. Determinuje urbanistické výstupy ako napĺňanie ekostabilizačnej funkcie a zelenej infraštruktúry mesta, získanie rozhodujúceho významného prírodného prostredia v urbanizovanej štruktúre mesta. Vyváženie kompaktne a intenzívne zastavaného územia mesta. Riešiť územie pre voľnočasové aktivity, oddych a pobyt obyvateľov mesta v organizovanom prírodnom prostredí a minimalizáciu umiestňovania nadzemných stavebných objektov. Uprednostňovanie krajinných prístupov a koncepcie minimalizovania spevnených plôch. Uprednostňovanie prírodných ihrísk pre voľnočasové športovo–rekreačné a relaxačné aktivity. Umiestnenie centrálneho zeleného priestoru v riešenom území, ktorý umožní viacfunkčné využívanie plochy pre občasné organizovanie kultúrno-spoločenských a športovo-rekreačných akcií. Zapojenie Zaparovského potoka do usporiadania riešeného územia a predĺženie jeho priznania v riešenom území je vhodným riešením pre zadržiavanie vody a klimatické pomery.. Statickú dopravu pre potreby areálu rieši výhradne v podzemí vo väzbe na umiestnený objekt športovo – rekreačného centra.
Návrh okrem plavárne nerieši žiadne ďalšie športoviská (ani interiérové ani exteriérové) s nevyhnutným zázemím resp. potrebnou vybavenosťou. Riešenia ako prírodná športovo rekreačná plocha, pikniková lúka a ostatné plochy z intenzívneho športovo-rekreačného trávnika vyzneli veľmi alibisticky v kontexte spoločenskej diskusie, čo môže negatívne ovplyvniť príležitosť, ktorú dané územie ponúka ako pre ekológiu tak aj obyvateľov mesta v rámci aktívneho oddychu. Návrhu zapojenia Zaparovského potoka principiálne nie je čo vytknúť okrem prostoduchého grafického vyjadrenia, ktoré toho veľa pri čítaní výkresu nepovie.
V dopravnom návrhu je kapacitné parkovisko umiestnené mimo riešeného územia. Parkovanie pod navrhovanou plavárňou má vstup z ul. Pod hájom, v čase špičky bude nedostupné vzhľadom na zaťaženie ulice. Z dopravného hľadiska je návrh veľmi slabý a neúplný.
Celkovo návrh až „otrocky poctivo“ napĺňa znenie zadania. Pri ideovej súťaži je priestor na špekulácie alebo aj provokácie..
