V roku 1929 Jozef Peňáz svojím víťazstvom v urbanistickej súťaži na návrh Regulačného plánu mesta Žilina položil základ pre budúci urbanistický rozvoj mesta až do roku 2000 s cieľom vytvoriť modernú metropolu severného Slovenska. V súčasnosti takáto vízia chýba mnohým mestám. Ako by sa mala Žilina rozvíjať ďalej, napríklad do roku 2050? Kde sú priestorové rezervy mesta a ako by mohli vyzerať? Akú úlohu zohráva pri plánovaní udržateľnosť, zadefinovanie funkčného využitia či typológií? Mohla by Žilina viac ťažiť z riek, ktoré ňou pretekajú a aké nové verejné priestranstvá by mohli vzniknúť? Ambíciu nastaviť víziu rozvoja mesta Žilina deklarujú výsledky spolupráce Útvaru hlavného architekta a Fakulty architektúry a dizajnu STU.
V rámci spolupráce ÚHA Žilina a FAD STU v Bratislave, trvajúcej už tri roky, sa študenti a študentky pod vedením pedagógov a pedagogičiek FAD zaoberali analýzou a následným riešením rozvoja území v okolí rieky Váh a Trojbrežia, územia bývalých Považských chemických závodov, ale aj možným rozšírením Nového cintorína s návrhom smútočnej siene, či návrhom plavárne pri Lesoparku Chrasť. Koncepčné a ideové práce transformácie opustených území, brownfieldov, či území v kontakte s riekami v rámci výstavy ŽILINA 2050 si môžete prezrieť každý pracovný deň v čase od 8.00 do 16.00 hod v PASÁ:Ži – platforma architektúry a mestského plánovania, Horný Val 67/24. V prípade záujmu o sprístupnenie výstavy, prosíme, zvoňte na ÚHA Žilina.
Foto: Dávid Lajmon