10:00 - 15:00
/Záštitu nad podujatím prevzali Útvar hlavného architekta mesta Žilina, Spolok architektov Slovenska/
Trvanie výstavy: 3.10. – 4. 11. 2024, otvorené v pracovných dňoch od 10:00 do 14:00
Vernisáž: 03.10. 2024 (štvrtok) o 15:00, PASÁ:Ž
Na výstave budú prezentované najvýznamnejšie projekty architekta Stanislava Tomana, laureáta Ceny Emila Belluša 2021. Medzi nimi sa nachádzajú nábrežie v Liptovskom Mikuláši, Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Liptovskom Hrádku, rekreačné zariadenie Váhostavu v Jánskej doline, sídlisko Rozkvet a budova Slovenskej sporiteľne v Považskej Bystrici. Ďalej sa predstavia žilinský Hotel Slovakia, domy smútku vo viacerých obciach a Územný plán centra mesta Ružomberok.
„Ing. arch. Stanislav Toman sa narodil 2. 6. 1936 v Nemčiciach.
V rokoch 1954 – 1960 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva u prof. Emila Beluša, prof. Vladimíra Karfíka a prof. Emanuela Hrušku. Výtvarné vzdelanie absolvoval u prof. Karola Ondreičku a sochára Tibora Bártfaya.
Medzi jeho najvýznamnejšie projekty patria sídlisko Nábrežie v Liptovskom Mikuláši, Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Liptovskom Hrádku, rekreačné zariadenie Váhostavu v Jánskej doline, domy smútku vo viacerých obciach, Územný plán centra mesta Ružomberok. Pätnásť rokov projektoval pre okres Liptovský Mikuláš a potom pätnásť rokov pre Považskú Bystricu. Tu vytvoril architektúru sídliska Rozkvet a budovu Slovenskej sporiteľne. V rokoch 1968 – 1980 spolu s architektmi Ottom Sedlákom a Gabrielou Cimmermannovou vyprojektovali architektonické dielo Hotel Slovakia v Žiline.
V roku 1976 dostal architekt žilinského Stavoprojektu Stanislav Toman zákazku vybudovania obytného obvodu Rozkvet v Považskej Bystrici. Obytný obvod na kopci Helena, juhozápadne od centrálnej mestskej zóny sídelného útvaru, predstavuje samostatný kompo- zično-prevádzkový celok v rozvinutej organizácii územia na zložitom geomorfologickom podklade lokality. Bolo treba riešiť a technologicky zabezpečiť samotnú stabilitu kopca a ako prvý na Slovensku použil kolektorové chodby pre technickú infraštruktúru sídliska. Tak, ako iní, aj Toman sa pričinil o to, aby kaplnka sv. Heleny bola zachovaná a zakomponovaná do architektúry budúceho sídliska.
Po roku 1990 rozšíril svoje portfólio o tvorbu sakrálnej architektúry.
Stana Tomana široká verejnosť pozná nielen ako architekta, ale aj ako umeleckého fotografa; a v sumarizácii jeho mnohorakých mimo-architektonických aktivít a záujmov nemôže chýbať konštatovanie, že je uznávaným chovateľom plemena Slovenského čuvača a nadšeným golfistom.“
(Milan Mazúr, január 2018)
Žilina – Architekt Stano Toman — Den architektury
